Zdravím seba a vás

Myšlienka blogu vzkriesila v mojej hlave kdesi na pol ceste medzi unudením sa k smrti a nadvládou stresu nad tým že strácam čas absolútnymi hlúposťami.
To je totiž môj najväčší strach, môj najväčší nepriateľ.Neustále sa obávam že strácam čas a dni budú plynúť nepovšimnuté, nepodstatné a neproduktívne.
Keď som bola ešte mladá (rozumej, dvanásť rokov) (áno, žartujem) blogovala som jedna radosť.Vieš milý človiečik, také tie blogy kde si navzájom komentujete s inými blogermi, prednastavujete články, hráte sa, ste kreatívni a každú myšlienku sa snažíte zaznamenať s pocitom ako: ČO AK BY TO BOLO ZAUJÍMAVÉ PRE ČLÁNOK.

Stará fotka, hihi (schválne, uhádnite vek!)

Jednoducho ma už prestalo baviť byť tou ktorá stojí takpovediac v pozadí a napriek tomu že žijem neustále na 200%, žijem len pre seba a pre ten vzácny malý okruh ľudí okolo mňa.A nechcem aby to tak bolo.

A keďže je to úplne prvý článok, chcem sa na začiatok predstaviť:

-Volám sa Sofia Grigorova, teší ma.
-Mám sedemnásť rokov.
-Mám kapelu v ktorej je mojou úlohou písať texty a spievať.

-Na to aby som mohla normálne žiť a dýchať potrebujem cítiť že robím niečo užitočné.

-Tvorím piesne, poviedky, básne, motivačné texty a romány.

-Nemám a nebudem mať priateľa ani priateľku.

-Nie, momentálne nepočúvam metal a tvrdšiu hudbu naozaj len minimálne.

-Doslova sa štítim samoty a neustále potrebujem mať pri sebe nejakú spoločnosť.

-Som mini. 168cm a 47kg . 

-Som so svojím telom spokojná ale ak by som pribrala, veľmi by ma to potešilo.
-Mojím fetišom sú vysoké topánky.

-Už mi nič nenapadá, ak by vás čosi zaujímalo, pýtajte sa.

Aktuálna fotografia na záver, nech sa nepovie