Návštevnosť

pondelok 31. marca 2014

Za cenu umenia, vzdávame sa umenia.

Viem že je to absolútne logické, ale stala som sa všetkým čoho som sa kedy bála.
Toľko som sa zameriavala na to čo nechcem, až to mám tu, presne tu, na zlatom podnose rozprestreté.
Nehovorím že nie som šťastná so svojím životom, s tým ako vyzerám a s ľuďmi v mojom okolí.Som nadmieru šťastná.
Viete, vždy som sa bála stereotypu.
Bála som sa že raz skončím v nejakej kancelárii, kde budem robiť každú možnú sekundu a budem neskutočne, šialene cítiť ako strašne tam nezapadám.A tu to máme!
Rada by som povedala "Môj život nieje vybavovanie objednávok, čakanie na výplatu, ohováranie majiteľky a čakanie na klientov."- avšak, zákon príťažlivosti je nemilosrdný.
Mám pocit že ľudia ako ja, majú jeden zásadný problém.Nikdy nemôžeme nič robiť len trochu.Nikdy nemôžeme prestať vtedy keď máme dostatok.Potrebujeme zo seba vyšťaviť úplne všetko, do poslednej kvapky.Potrebujeme vedieť že sme urobili všetko nad naše vlastné očakávania.A aj keď toho dosiahneme-nikdy to nieje dosť.
A preto miesto písania textov a cvičenia hlasiviek sedím za počítačom a vytáčam klientov.Smiešne, však?
Prefackajte ma niekto.
Okamžite.
Toto nieje cesta ktorou som sa vydala a toto nebude cesta po ktorej budem kráčať.
Cítim sa ako v akejsi zlej komédii keď hlučne dupocem po chodbe so starými kobercami a nadriadená ako obyčajne utrúsi nejakú sarkastickú poznámku na môj účet.Cítim sa ako jeden z tých ľudí, ktorým som vždy radila ako sa vysporiadať so životom.Každý večer ma bolí hlava a chce sa mi zvracať, chce sa mi utiecť.
Keby som tak vedela vydýchnuť, drahí priatelia.
Chcem tak veľa?
Chcem len tvoriť, spievať a mať slobodu, vlastný príjem, zodpovednosť za svoj život.
Komické na tom však je, že sa stávam otrokom svojho života miesto toho aby sme kráčali ruka v ruke, ako spriaznené duše, ako šialene zamilovaní milenci.Takí ktorí by nikdy jeden druhému cielene neublížili.
Už dosť.
Vyčerpaná bolehlavka
Milujem ťa nech si ktokoľvek

3 komentáre:

  1. Miláčik, úplne chápem tvoje pocity. Vieš o tom že veľmi veľa hudobníkov, ktorý su teraz slávny, raz tiež tvrdo dreli popri dosahovani svojho VELKEHO SNA? Tiež robili aj veľa práce naraz aby mohli raz íst za tým co chcu. Popri tom avšak mali čas aj na hudbu Takže zlatko mala by si si dokazat vsetko dokopy sklbit.Neponáraj sa iba v tej jednej práci prosím. Nedávaj svoj osud na vedlajsiu kolaj. Vieš že zákon ktorý všetko riadi dáva na to čo chceme. Preto si zažiadaj to čo skutočne chces. Veľmi rada by som ti tu este niečo napísala, ale musim sa ponáhľat taktiež makat, a taktiež nemam čas na svoj osud - gitaru. Akoby naschvál, ked sa chceme niečomu uplne odovzdat a venovat, svet nam to zariaduje tak aby sme nato nemali cas a boli sme zahlbeny iba v tomto ludskom kolobehu ktorý nepozná inu cestu ako zarabanie penazi a robenie to čo nechceme. Mozno nas to ma iba skúsať možno si potrebujeme iba dupnúť a povedat vesmiru CHCEM TOTO a to co necheme nechat plavat... a ist v prudu toho co chceme, bez strachu, že nebudeme mat peniaze ktoré tak velmi potrebujeme. To nás často drži na inej ceste aku sme si vvybrali. ale zákon poznáme, preto sa nemusíme bat, plni iba naše pokyny, preto zameraj svoju mysel na to co chces....držim ti pallce draha! :-*
    Clovek proste nema na vyber asi, nemože hned sa plne odovzdat svojmu snu, bez toho aby musel potit krv.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za tvoje hrejivé slová, Dew <3
      Vieš, uvedomila som si že to akým spôsobom bol článok napísaný môže pôsobiť že vyznieva nesprávne.Ak by som pracovala len toľko koľko by bolo potrebné, stačilo by ísť si tam posedieť na takých šesť hodín týždenne, ani to nie.Lenže akonáhle niečo začnem robiť, nedokážem to robiť len tak, polovične.Nedokážem robiť len toľko koľko by mi stačilo, ja potrebujem neustále makať o sto šesť aby som mohla zaspávať s pokojom na duši že som urobila najviac ako sa dalo.
      A o tom je tento článok.Že ma ovláda môj strach z lenivosti a zo strácania času.
      Ale zmením to.Hneď teraz.
      Ďakujem ti ešte raz pretože si mi pomohla trocha sa zamyslieť nad svojimi hodnotami.A premiestniť ich poradie.
      Ďakujem Dew <3

      Odstrániť
    2. Ano ano, všimla som si, že to bol myslený trosku inak, ale nevadí, keby som si ho nečitala tak narýchlo, možno by som našla tú správnu pointu toho :)
      Inak v tomto ta teda uplne obdivujem. Ja som po celodennom makani mrtva a ide ma porazit, po pár dnoch ked musim makat, a pritom moje telo nevládze. Ale ty mas jednoduchsiu pracicku. Na jednu stranu je strašne fajn že si takato, ale určite na druhu stranu aj trosku nie. Lebo tým že si takáto a chceš robit to najlepšie až do posledneho konca do poslednych sil, odsuvas ine veci nabok.Ktoré su doležitejšie. Či? :)
      Ja zas... ked tolko pracujem, príde mi že nerobim nič ine iba som v práci a žitie skutočného života ktorý je mi prednejši, na ten nemám čas. Nemám čas na svoju gitaru, na to ist za svojim snom, nemam cas ist do prirody, nemám čas robit tvorivé veci, nemam cas byť s priatelom, na žiadne tie veci co ma robia štastnou. Práca je pre mna len nutnosť ale to skutočne co by som chcela robit naplno a čomu davat svoj čas a celu energiu nieje praca. Ale takéto veci. Tak by som ja zaspávala s pokojom na duši.
      Teraz mi tie mesiace iba ubiehaju a ja mam pocit, že ani nežijem, nemam čas vobec na nič, iba na prácu a to sa mi nepáči. Ale ja nájdem sposob, ako tieto veci prehodiť. :)

      Strach je hlúposŤ. Nepočuvaj ho, počuvaj srdce. To ti napovie. :-* Ja ďakujem tebe.

      Odstrániť